Paullina Simons ~ Letní záhrada

Môže obsahovať spoilery na predošlé dva diely! 

Názov:  Letní záhrada (The Summer Garden)
Autorka: Paullina Simons
Séria: Medený jazdec #3 (The Bronze Horseman #3)
Žáner: Historická romanca
Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 632
Hodnotenie na GR: 4,16*/ 10 660
Názory iných čitateľov: Zefill | Míša | Judit 


Anotácia: Po letech odloučení se Taťána Metanová a Alexandr Bělov shledávají ve Spojených státec, o nichž vždy snili, že se stanou jejich novým domovem - místem, kde budou moci zapomenou na všechny hruzy, kterými si v uplynulých letech prošli, a kde budou konečne žít svuj společný sen a vychovávat syna Anthonyho. 
V dusivém ovzduší strachu a neduvery propukající studené války však oba na každém kroku cíti, že ve své zemi zaslíbené jsou stále jen "cizinci", kteří musí o své štěstí neustále bojovat. Spolu jako rodina i každý zvlášť. Jinak je znovu dostihnou přízraky minulosti... 


Všetko má svoju cenu. Všetko v tvojom živote. 
Otázkou, ktorú sa musíš spýtať je, 
akú cenu si za to ochotní zaplatiť? 

Mnohí z vás si určite povedali, že ďalší diel? A to je na to čo dobré? Veď bohate stačili aj prvé dva. Aby som neklamala, sama som si to myslela - ale nakoniec som zostala veľmi prekvapená - lebo TOTO som určite nečakala. Tatiana a Alexander mi neskutočne prirástli k srdcu a ja som proste nevedela odolať ani prečítaniu pokračovania - a ak nad tým váhate, určite si ju prečítajte, lebo sa vám to aj tak oplatí! :) 
Letní záhrada  pokračuje rok po vojne, keď sú už s Alexandrom v Amerike. Obidvoch vojna zmenila, zanechala na nich svoje jazvy, či už na tele alebo na duši, s ktorými sa musia sami, ale aj spolu, vyrovnávať. Prežili roky odlúčenia, dostali sa do vysnívanej Ameriky ale za akú cenu? Ich vzťah už nie je taký jednoduchý (ehm :D ) ako bol v Medenom jazdcovi, netočí sa všetko okolo vojny, Tatiana už nie je mladé dievča, ktoré je 'nepoškrvnené' krutosťami sveta, Alexander už nie je iba obyčajný vojak, bojujúci na fronte proti Fínsku. Už ich netrápi leningradský hladomor, dokonca ani Dimitri a jeho plány proti nim dvom. Už prekonali roky odlúčenia, našli si cestu do Ameriky a majú vychovávať spoločného syna. Lenže, nič nie je také jednoduché a roky utrpenia, ktoré si oni zažili na nich zanechalo nejaké stopy, s  ktorými sa nie ľahko vyrovnáva. 

"Toto nie je Leningrand, ani Lazarevo. Nech sme si tam prežili čokoľvek. Chceš aby sa to vrátilo, ale je to preč! Zobral to čas, a už sa to nevráti, nech po tom túžiš akokoľvek." 

Tatiana a Alexander si musia znovu nájsť k sebe cestu. Ak ste aj vy ako ja naivne dúfali, že posledný diel bude čerešnička na torte, tak ste sa už pravdepodobne dopočuli (dočítali) že to teda čerešnička nebola. Povedala by som, že to bol iba základ novej torty, ktorú spolu piekli. Alebo inak povedané - budovali si svoj nový život. 
Život v Amerike nie je taký ideálny - ťažko sa hľadá práca, ľudia divne zazerajú na Alexandra a jeho jazvy, Anthonymu pretrvávajú nočné mory, ktoré im nedávajú spávať. Obidvaja spomínajú na roky v Leningrade a na Lazarevo a snažia sa žiť ďalej aj keď si každý nesú svoj vlastný kríž. 
Rozhodne bolo zaujímavé sledovať ako si budovali svoj vzťah znovu, obnovovali dôveru, učili sa spolu vychádzať pri všednom každodennom živote, vychovávať Anthonyho, a ako sa nevzdávali a verili, že ich láska, ktorá už toho tak veľa pretrpela, vydrží aj toto. 

"Nechcem aby tento život skončil. 
Dobré i zlé, proste všetko nech trvá ďalej."

Vojna každého zmení. Ako som už napísala, je to vidieť aj na Tatiane a Alexandrovi. Všetci traja (spolu s Anthonym) si toho veľa prešli, precestovali pár štátov v Amerike, vysporiadali sa s menšími (aj väčšími)  problémami a nakoniec sa usadili v Arizonskej púšti. Mysleli si, že ich tam čaká šťastný život, Alexander sa zamestnal, Tatiana tiež pracovala, Anthony chodil do školy - no pekná idilka, nie? Nie. Ako ste si už pri Paulline mohli zvyknúť, nikdy to nebude také ideálne a vždy vás niečim dokáže prekvapiť, šokovať, vyraziť dych, riadne nasrať... Priznávam sa, boli tam kapitoly, ktoré keď som prečítala jednu za deň tak ma tak napálila, že som tú knihu po zvyšok dňa nechcela vidieť. Lenže, ako už určite vieme, život nie je ideálny.
Tatiana aj Alexander ma miestami (= dosť často) štvali. Raz jeden, raz druhý, raz obaja. Zo začiatku viedla Tatiana, potom Alexander...tak sa to striedalo. Je pravda, že aj keď na jednu stranu to vytáčalo, tak na druhej strane mi to vyrazilo dych ako to tá autorka dokázala napísať, že všetko mi prišlo také prirodzené a hlavne reálne (žiadne somariny, nad ktorými sa mi pozastavoval rozum, proste všetko reálne, akoby sa to naozaj stalo) a za to tej autorke tlieskam. 

"Stretneme sa v Lvove, môj milý a ja..." 


Aj keď si kniha vybrala nejaké tie nervy na mne, určite neľutujem, že som sa do tejto  sérii pustila a že sa mi ju nakoniec podarilo prečítať a nevzdala som to pri niektorej z častí, aj keď mi prišiel každý koniec uzavretý, že by som pokračovanie nepotrebovala. Ak aj vy stále váhate, či sa pustiť do tejto sérii, alebo váhate iba nad touto knihou - neváhajte! Dajte sa do toho a čítajte - bude to stáť za to, Paullina vás prekvapí zaujímavými novými zápletkami a nenechá vás oddýchnuť pomaly až do konca, kde budete pretáčať stranami so zadržaným dychom a dúfať, že sa už nič horšieho nestane. 



Obrázky k tejto sérii si ešte môžete pozrieť TU

0 Komentáre